Taliansko

Ako sa dostať zo Slovenska do Talianska

Krajina v tvare apeninskej čižmy, ktorá formovala základy celej európskej civilizácie, je vďaka svojej geografickej blízkosti pre slovenských cestovateľov fantasticky dostupná. Pre obyvateľov západného a stredného Slovenska je absolútne najobľúbenejšou voľbou cestovanie vlastným automobilom, ktoré poskytuje maximálnu slobodu. Hladká jazda po kvalitných diaľniciach cez rakúske mestá Graz a Villach vás priamo dovedie k hraničnému priechodu Tarvisio, odkiaľ sa vám za necelých päť hodín jazdy z Bratislavy otvoria brány severných regiónov ako Benátsko, Friuli alebo majestátne Dolomity. Cestovanie autom je ideálne pre tých, ktorí si chcú zobrať vlastné zásoby, športové vybavenie a plánujú spoznávať rozsiahly vidiek.

Ak smerujete do južnejších regiónov, akými sú Toskánsko, Kampánia či samotný Rím, dlhé hodiny strávené za volantom elegantne nahrádza mimoriadne hustá sieť leteckých spojení. Nízkonákladové aj tradičné letecké spoločnosti lietajú z Viedne, Budapešti a Bratislavy s dennou frekvenciou nielen do Ríma a Milána, ale aj priamo na očarujúce ostrovy Sicília a Sardínia, či do juhotalianskeho Bari a Neapola. Tieto lety zvyčajne netrvajú dlhšie ako dve hodiny, vďaka čomu sa aj bežná dovolenka v Taliansku môže začať rýchlym a bezstresovým presunom bez úmorného tranzitu. Konkurencia na týchto linkách je natoľko obrovská, že pri včasnom nákupe získate letenku za zlomok ceny, ktorú by ste zaplatili na diaľničných mýtach.

Pre milovníkov romantiky a ekologického cestovania sa v posledných rokoch otvára aj nádherná možnosť železničnej dopravy. Pohodlné nočné lôžkové vlaky z Viedne vás počas hlbokého spánku prenesú cez Alpy priamo na centrálne stanice v Ríme, Miláne alebo v Benátkach. Večer nastúpite, dáte si pohár vína, prečítate knihu, a ráno sa zobudíte priamo v centre historickej metropoly pripravení na prvú rannú kávu a teplý croissant. Tento spôsob dopravy je čoraz populárnejší nielen pre svoju nižšiu uhlíkovú stopu, ale predovšetkým pre absenciu stresu z hľadania parkovania v preplnených historických centrách veľkomiest.

Obľúbené miesta, ktoré ľudia často navštevujú v Taliansku

Keďže táto krajina ukrýva najväčší počet pamiatok UNESCO na svete, výber toho správneho regiónu dokáže byť tou najkrajšou cestovateľskou dilemou. Rím, známy ako večné mesto, predstavuje obrovské živé múzeum pod otvoreným nebom, kde sa bežný mestský ruch odohráva priamo v tieni dvetisícročného Kolosea a majestátneho Pantheonu. Hneď za riekou Tiber nájdete najmenší štát sveta, Vatikán, ktorého Svätopeterské námestie a Sixtínska kaplnka každoročne vháňajú slzy do očí miliónom návštevníkov bez ohľadu na ich náboženské presvedčenie. Intenzita rímskych uličiek je skutočne pohlcujúca a nedá sa prirovnať k žiadnej inej európskej metropole.

Pokiaľ túžite po úplne inej estetike a atmosfére, romantické Benátky vybudované na vode sú miestom, ktoré popiera zákony fyziky aj času. Plavba gondolou úzkymi kanálmi, zatiaľ čo sa nad vami týčia ošarpané, no nesmierne elegantné gotické paláce, patrí k zážitkom, ktoré aspoň raz v živote musíte absolvovať. Na juh od Benátok sa rozprestiera magické Toskánsko so svojím stredobodom vo Florencii, meste, kde sa zrodila renesancia. Florencia je preplnená umením tak husto, že niektorí turisti tu dokonca trpia takzvaným Stendhalovým syndrómom, teda fyzickým vyčerpaním z nadmerného vystavenia ohromujúcej kráse michelangelových sôch a brunelleschiho kupoly.

Zatiaľ čo milovníci prírody automaticky smerujú na sever k ostrým a dramatickým štítom Dolomitov, ktoré pri západe slnka naberajú neuveriteľnú ružovú farbu, fanúšikovia stredomorskej idyly hľadajú pobrežie Amalfi. Tento kus zeme južne od Neapola je definovaný strmými útesmi, na ktorých sú kaskádovito nalepené pastelové dedinky posiate citrónovníkmi a voňavými kvetmi. Pohľad z mesta Positano na ligotavú modrú hladinu Tyrhénskeho mora, so sviežim citrónovým likérom limoncello v ruke, je presne tým obrazom, ktorý si predstaví každý pri pomyslení na ten najkrajší a najsladší taliansky životný štýl.

Čo vedieť ešte pred tým než vyrazíte do Talianska

Kultúrny šok prichádza často hneď v prvé ráno, keď si stredoeurópan s úmyslom nabiť sa energiou objedná po bohatej večeri svoje milované cappuccino. Lokálne kávové pravidlá sú totiž neviditeľným náboženstvom, ktoré prísne diktuje, že mliečne kávové nápoje sa pijú výlučne ráno, najneskôr do jedenástej hodiny, pretože mlieko sa považuje za ťažké na trávenie. Ak si cappuccino objednáte popoludní alebo po obede, čašník vám ho s najväčšou pravdepodobnosťou s pobaveným pohľadom prinesie, no okamžite vás zaradí do kategórie klasického neznalého turistu. Správnym lokálnym ťahom je objednať si len čisté, silné a krátke espresso, ktoré tu nazývajú jednoducho caffè.

Keď už sme pri barovom pulte, dôležité je pochopiť rozdiel medzi konzumáciou v stoji a v sede. Ak vojdete do tradičného baru a vypijete si kávu v stoji priamo pri pulte, zaplatíte štátom regulovanú minimálnu sumu, zvyčajne okolo jedného eura. Akonáhle si však s tou istou kávou sadnete na terasu s výhľadom na slávne námestie, cena okamžite stúpne často aj na trojnásobok, pretože si v tej chvíli platíte za obsluhu, priestor a výhľad. Tento dvojitý cenový štandard je úplne legálny a ak ho vopred chápete, dokážete si počas dlhšieho pobytu ušetriť desiatky eur na každodenných drobných radostiach.

Mimo kaviarní treba venovať obrovskú pozornosť aj vášmu oblečeniu, predovšetkým v horúcich letných mesiacoch, kedy teploty nútia ľudí do minimalizmu. Náboženské pamiatky, baziliky a dokonca aj menšie dedinské kostolíky majú prísne a nekompromisné pravidlá obliekania. Muži musia mať zakryté ramená a vyhnúť sa krátkym nohaviciam, kým ženy musia mať rovnako zakryté ramená, dekolt a kolená. Pred vchodom do slávnych chrámov stoja strážnici, ktorí vás v tielku alebo plážových šatách dnu jednoducho nevpustia, preto je absolútnou nevyhnutnosťou nosiť v dennom batohu vždy aspoň ľahkú šatku na prehodenie.

Kedy navštíviť Taliansko

Základným pravidlom pre plánovanie cesty na tento čarovný polostrov je snaha vyhnúť sa mesiacu august, ak vaším jediným cieľom nie je vysedávanie v klimatizovanom hoteli. Okolo pätnásteho augusta totiž krajina oslavuje sviatok Ferragosto, čo znamená, že všetky fabriky, mnohé kancelárie a najmä malé rodinné podniky a reštaurácie vo vnútrozemí zatvoria svoje dvere a celá populácia sa masovo presunie na pobrežie. V auguste sa veľké mestá ako Rím a Florencia menia na horúce vyľudnené pece bez domáceho života, zatiaľ čo pláže praskajú vo švíkoch pod náporom domácich obyvateľov aj zahraničných návštevníkov.

Skutočným rajom pre inteligentného cestovateľa sú jarné mesiace apríl a máj, kedy celá krajina neuveriteľne zakvitne, vzduch vonia sviežosťou a teploty sa pohybujú v ideálnych hraniciach pre celodenné prechádzky po antických zrúcaninách. Toskánske kopce sú v tomto období smaragdovo zelené a pamiatky ešte neobliehajú extrémne davy z výletných zaoceánskych lodí. Jeseň, predovšetkým september a október, prináša fantastické oberačkové obdobie spojené s festivalmi hľuzoviek, gaštanov a nového vína, pričom more si stále udržiava fantastickú letnú teplotu vhodnú na dlhé kúpanie.

Zimné mesiace sú absolútne dokonalé pre dve špecifické skupiny ľudí. Pre milovníkov zimných športov ponúkajú zasnežené Dolomity, s ich legendárnym okruhom Sella Ronda, pravdepodobne tie najkrajšie a najlepšie upravené lyžiarske zjazdovky v celej Európe plné fantastického jedla priamo na svahoch. Pre mestských objaviteľov zasa zima znamená Rím, Benátky či Neapol úplne bez turistov, kedy máte možnosť spoznať pravú, melancholickú a autentickú tvár týchto obrovských architektonických skvostov, popíjať horúcu čokoládu v tichých uličkách a užiť si múzeá bez nutnosti čakania v nekonečných radoch.

Ako funguje doprava v Taliansku

Krajina disponuje jednou z najkomplexnejších a najrýchlejších železničných sietí na kontinente, ktorej absolútnou pýchou sú vysokorýchlostné vlaky známe ako Frecciarossa, alebo konkurenčné červené vlaky Italo. Tieto elegantné stroje dosahujú rýchlosť tristo kilometrov za hodinu a prepoja centrá miest ako Miláno, Rím a Neapol v takom krátkom čase a komforte, že akýkoľvek vnútroštátny let stráca zmysel. Vagóny sú priestranné, vybavené kvalitným pripojením na internet a palubnými kaviarničkami, vďaka čomu sa presun mení na luxusnú a ničím nerušenú vyhliadkovú jazdu cez prekrásnu toskánsku krajinu.

Ak sa však rozhodnete spoliehať na prenájom auta alebo vlastné vozidlo, musíte byť pripravení na špecifický a drahý systém diaľnic, známych ako Autostrada. Tieto cesty sú vo výbornom stave, no platí sa na nich systémom mýtnych brán, kde si pri nájazde zoberiete lístok a pri zjazde zaplatíte úmernú sumu za prejdenú vzdialenosť. Platba prebieha buď v hotovosti, alebo platobnou kartou v pruhoch vyznačených symbolom karty, pričom v letnej sezóne sa pred týmito bránami pravidelne tvoria dlhé a vyčerpávajúce kolóny, ktoré si vyžadujú poriadnu dávku nervov a trpezlivosti.

Tou najväčšou nočnou morou pre každého neinformovaného šoféra sú však obávané zóny ZTL, teda zóny s obmedzenou dopravou. Tieto oblasti pokrývajú historické centrá prakticky všetkých miest od Florencie až po malé toskánske dedinky a vjazd do nich je bez špeciálneho rezidentského povolenia prísne zakázaný. Vstupy sú chránené nenápadnými kamerami, a ak za značku ZTL omylom zájdete len na pár sekúnd, aby ste sa otočili, systém vás nekompromisne zaznamená. Turisti sa o tejto chybe často dozvedia až o pol roka neskôr, keď im do poštovej schránky doma pristane obrovská pokuta z lokálnej policajnej stanice.

Je Taliansko bezpečné na návštevu

Z hľadiska vážnej a násilnej kriminality patrí táto stredomorská destinácia medzi tie vôbec najbezpečnejšie krajiny na svete. Život na námestiach tu prebieha hlboko do noci, ulice sú plné hrajúcich sa detí a rodín aj po jedenástej hodine večer, čo vytvára neuveriteľne príjemnú atmosféru prirodzenej kontroly, kde sa nemusíte báť blúdiť uličkami starých miest ani počas tmy. Domáci obyvatelia sú k cudzincov veľmi vrelí, pohostinní a vždy ochotní pomôcť, či už hľadáte cestu k pamiatke, alebo sa snažíte nájsť tú najlepšiu skrytú pizzeriu v okolí.

Rovnako ako v iných svetových turistických centrách, aj tu platí jasné varovanie pred profesionálnymi vreckármi, ktorí operujú v okolí hlavných dopravných uzlov, ako je napríklad stanica Termini v Ríme, milánske námestie Duomo alebo v preplnených vagónoch metra. Tieto organizované skupiny dokážu majstrovsky využiť sekundové rozptýlenie, keď obdivujete fontánu alebo nastupujete s batožinou do vlaku. Obrana je však veľmi jednoduchá, stačí nenosiť telefón v zadnom vrecku, peniaze mať bezpečne skryté a ruksak v najväčšom dave zvesiť z chrbta a držať pevne pred sebou.

Mierne odlišný druh rešpektu si vyžaduje samotná doprava, obzvlášť ak smerujete do metropol južne od Ríma, s absolútnym dôrazom na Neapol. Šoférovanie tu pripomína organizovaný chaos, kde sa predpisy berú skôr ako nezáväzné odporúčania, trúbenie nahrádza smerovky a skútre sa prepletajú medzi autami so samovražednou odvahou. Ako chodec tu nesmiete na prechode čakať, kým vám autá zastavia, musíte jednoducho nabrať sebavedomie, nadviazať očný kontakt so šoférom a pomaly, no s istotou vyraziť vpred, pretože len vtedy lokálny vodič automaticky pribrzdí a pustí vás prejsť.

Koľko stoja služby, ubytovanie a jedlo v Taliansku

Krajina je charakteristická veľmi výrazným ekonomickým rozdelením medzi bohatým, industriálnym severom a chudobnejším poľnohospodárskym juhom. Kým v Miláne, v Benátkach alebo pri jazere Como za ubytovanie a večeru v reštaurácii zaplatíte luxusné stredoeurópske ceny, akonáhle sa presuniete smerom na juh do regiónov ako Kalábria, Apúlia či na Sicíliu, cenová hladina klesne často aj o polovicu. Na juhu nie je problém nájsť nádherné penzióny za zlomok ceny, kávu za osemdesiat centov a obrovskú kvalitnú neapolskú pizzu Margarita za pätinu sumy, ktorú by ste zaplatili na severe.

Tým najzávažnejším finančným prekvapením v takmer každej tradičnej reštaurácii zostáva nenápadná položka zvaná coperto. Mnohí turisti si mylne myslia, že ich personál podviedol, no v skutočnosti ide o starú historickú tradíciu z čias, kedy si pocestní nosili vlastné jedlo a krčmárom platili len za to, že si mohli sadnúť a využiť stôl so strechou. Dnes tento poplatok, zvyčajne v hodnote od dvoch do piatich eur na osobu, pokrýva prestretie stola, čistý obrus, čerstvý chlieb a olivový olej, ktoré dostanete automaticky na začiatku, a je ho potrebné brať ako pevnú a legálnu súčasť každého posedenia.

Kultúra sprepitného tu vďaka copertu funguje odlišne ako vo svete a rozhodne nie je pre personál existenčnou nevyhnutnosťou. Ak ste boli so servisom mimoriadne spokojní a jedlo bolo vynikajúce, je veľmi slušné nechať na stole bankovku v hodnote päť alebo desať eur, prípadne len zaokrúhliť sumu na účte smerom nahor. Pre maximalizáciu kvality za čo najmenej peňazí sa určite vyhnite reštauráciám na hlavných námestiach s obrázkovými viacjazyčnými menu, a hľadajte nenápadné lokálne podniky s názvom osteria alebo trattoria v úzkych bočných uličkách, kde často jedálny lístok ani neexistuje a majiteľ vám ho jednoducho nadiktuje priamo pri stole.

Iné cenné informácie, ktoré sa oplatí vedieť pred návštevou Talianska

Jedným z najfascinujúcejších aspektov života na tomto polostrove je schopnosť udržať sa hydratovaný bez nutnosti míňať obrovské sumy na balenú vodu v plastových fľašiach. Všade od malých alpských dediniek až po staroveké rímske ulice fungujú tisíce pitných fontániek, ktoré v Ríme napríklad familiárne nazývajú nasoni, čiže veľké nosy. Z týchto liatinových stĺpikov neustále prúdi fantasticky ľadová a čistá horská voda, z ktorej pijú manažéri v drahých oblekoch aj turisti, a preto je tou najlepšou investíciou priniesť si vlastnú termofľašu a doplňovať si ju priamo z historických uličných zdrojov.

Aby ste dokonale splynuli s lokálnym prúdom života, musíte prijať úžasnú životnú filozofiu zvanú il dolce far niente, čo sa dá preložiť ako sladké ničnerobenie. Tento koncept neznamená lenivosť, ale skôr schopnosť naozaj sa zastaviť a prežiť prítomný okamih všetkými zmyslami. Sadnúť si poobede s horkým oranžovým aperolom na terasu, pol hodinu len tak pozorovať okoloidúcich ľudí, nikam sa neponáhľať a neplánovať úzkostlivo ďalší bod v itinerári, to je skutočná esencia bytia, ktorú vás domáci obyvatelia veľmi radi a nevedome naučia.

Pri sociálnej interakcii očakávajte obrovskú mieru dotykov a veľmi blízku osobnú vzdialenosť. Domáci ľudia rozprávajú celým telom, intenzívne gestikulujú, priateľsky vás chytia za plece a pri pozdrave sa bozkávajú na obe líca dokonca aj pri relatívne krátkych známostiach. Ak prichádzate zo zdržanlivého prostredia strednej Európy, chvíľu potrvá, kým si na tento obrovský gejzír emócií zvyknete, no akonáhle povolíte ostražitosť, zistíte, že práve táto ľudská blízkosť a živelnosť je tým hlavným dôvodom, prečo sa do tejto úžasnej krajiny budete chcieť vracať znova a znova.

Prečo je dovolenka v Taliansku spojená s tými najkrajšími plážami

Hoci krajina ponúka kultúru a históriu na každom kroku, jej pobrežie zostáva obrovským magnetom pre celosvetový turizmus, keďže ho obmýva hneď päť rôznych morí. Ak hľadáte niečo, čo pripomína čistý Karibik s jemným bielym pieskom a priezračnou azúrovou vodou, Sardínia so svojím pobrežím Costa Smeralda nedáva spávať ani tým najnáročnejším luxusným cestovateľom. Voda tu prechodmi od sýto modrej po smaragdovú zelenú láka jachtárov z celého sveta a odľahlé divoké zátoky tohto ostrova poskytujú súkromie, aké na preplnenej pevnine len ťažko nájdete.

Ak preferujete dramatickejšie scenérie, juhovýchodný región Apúlia ukrýva fantastické vápencové útesy striedajúce sa s jemnými piesočnatými úsekmi a malými jaskyňami. Mestečká ako Polignano a Mare sú postavené doslova na zvislých skalách a skákanie do hlbokej a čistej jadranskej vody sa tu stalo miestnym folklórom. Práve v Apúlii nájdete autentickú južanskú prímorskú atmosféru bez stoviek predražených ležadiel, pričom po kúpaní sa môžete prejsť bielymi uličkami mestečka Ostuni a ochutnať tie najčerstvejšie ustrice a ježovky vytiahnuté priamo z útesov.

Pre rodiny s malými deťmi a milovníkov absolútneho plážového komfortu zostáva klasikou nekonečne dlhé piesočnaté pobrežie Jadranskej riviéry od Benátok po Rimini. Plytký vstup do mora, horúci jemný piesok, stotisíce farebných slnečníkov, tobogany a perfektná turistická infraštruktúra robia z tohto pásu pobrežia ideálne bezstresové útočisko. Možno tu nezažijete divokú prírodnú romantiku opustených ostrovov, ale dokonalá organizácia služieb, kvalitné plážové reštaurácie a animačné programy zaručujú, že si tu rodičia naozaj oddýchnu bez obáv o svoje ratolesti.

Antické pamiatky a historické miesta, ktoré formovali celú európsku civilizáciu

Prechádzať sa touto krajinou znamená na každom kroku nevedomky prekonávať obrovské kultúrne míľniky našej vlastnej histórie. Asi najslávnejším svedectvom starovekého spôsobu života je tragicky zachované mesto Pompeje neďaleko Neapola. Keď sopka Vezuv v roku sedemdesiatdeväť nášho letopočtu mesto zasypala metrami horúceho popola, konzervovala ho v čase. Pri dnešnej prechádzke po zachovalých dláždených uliciach môžete nakuknúť do rímskych pekární, verejných kúpeľov či víl vyzdobených pestrofarebnými freskami, a dokonale si predstaviť, ako tu pulzoval život dvetisíc rokov dozadu.

Zatiaľ čo rímska ríša definovala starovek, obrovský intelektuálny a umelecký posun do modernej éry odštartovala renesancia, a jej nespochybniteľným centrom je Florencia. Vstúpiť do galérie Uffizi znamená ocitnúť sa v prítomnosti najväčších géniov histórie, od da Vinciho až po Botticelliho. Samotná silueta mesta, s gigantickou tehlovou kupolou katedrály Santa Maria del Fiore, ktorú navrhol Brunelleschi bez jediného podporného lešenia, dodnes vzbudzuje u moderných architektov nekonečný obdiv nad vedomosťami a zručnosťou vtedajších majstrov.

Často opomínaným, no nesmierne dôležitým historickým drahokamom je Sicília a jej Údolie chrámov v meste Agrigento. Tieto gigantické grécke chrámy so zlatistými stĺpmi obklopené voňavými mandľovníkovými a olivovými hájmi sú často v oveľa lepšom a monumentálnejšom stave než samotné pamiatky v Aténach. Demonštrujú, že táto oblasť bola po stáročia kľúčovým bojiskom a križovatkou medzi Grékmi, Rimanmi, Arabmi a Normanmi, vďaka čomu sa na juhu vyvinula kultúra a architektúra, aká nemá vo svete absolútne žiadnu obdobu.

Gastronomické regióny a prečo domáca kuchyňa nie je len pizza a špagety

Jedným z najväčších zločinov proti tunajšej kultúre by bolo obmedziť jej kulinársku nádheru na niekoľko medzinárodne známych receptov z cestovín. Skutočná domáca gastronómia je v prvom rade o hlbokom regionalizme a sezónnosti. Na bohatom priemyselnom severe v regióne Piemont dominujú suroviny ako smotana, maslo a drahocenné biele hľuzovky, ktoré menia obyčajné smotanové rizoto na luxusný zážitok. Čím viac postupujete na juh, tým maslo ustupuje panenskému olivovému oleju, čerstvým rybám, šťavnatým paradajkám a ohnivej čili papričke s cesnakom.

Bolo by však klamstvom tvrdiť, že slávna neapolská pizza nehrá vo svetovej gastronómii prím, pretože v Neapole je jej príprava chráneným národným umením. Tenké stredové cesto so širokými nadýchanými okrajmi posiatymi čiernymi pľuzgierikmi od drevenej pece znesie len tri dokonalé suroviny, syr mozzarella di bufala, sladké paradajky San Marzano a čerstvú bazalku. Pokiaľ si tu vypýtate ananás, s obrovskou pravdepodobnosťou vás s hnevom okamžite vyhodia z reštaurácie, keďže pre domácich je tento pokrm nedotknuteľnou esenciou hrdosti.

Úplne iný a často šokujúci zážitok ponúka mäsitá toskánska kuchyňa, ktorej kraľuje Bistecca alla Fiorentina. Tento gigantický steak z lokálneho hovädzieho dobytka Chianina má často viac ako jeden kilogram, pečie sa prudko nad dubovým drevom a vždy sa podáva výlučne krvavý a s kosťou. Akokoľvek dlho by ste personál prosili o jeho prepečenie, s obrovskou úctou, no asertívne vás odmietnu, pretože by ste podľa nich zničili majstrovské dielo. Tu sa jedlo neprispôsobuje zákazníkovi, ale zákazník vzdáva úctu kulinárskym tradíciám storočí, za čo je odmenený tými najčistejšími a najautentickejšími chuťami na svete.

Talianske jazerá a horské scenérie pre dokonalý únik do prírody

Popri pamiatkach a prímorských letoviskách existuje v krajine prekrásny severný pás pod alpskými vrcholmi, kde gigantické sladkovodné jazerá poskytujú útočisko európskej smotánke i milovníkom outdoorových športov. Jazero Como sa vďaka svojim rozoklaným brehom posiatym luxusnými vilami, subtropickými záhradami a hlbokou temnou modrou vodou stalo symbolom absolútnej exkluzivity, kam pred horúcim mestským letom utekajú aj mnohé hollywoodske hviezdy. Romantická plavba starým dreveným člnom okolo vily Balbianello, ktorá sa preslávila v kultových filmoch, je zážitkom z ríše fantázie.

Najväčšie jazero Lago di Garda zas vďaka svojej rozlohe pripomína skôr vnútrozemské more, ktorého severný cíp lemujú dramatické kolmé steny álp, zatiaľ čo južná časť sa plynule otvára do miernych kopcov posiatych vínnou révou. Garda je európskou mekkou pre windsurfistov a horských cyklistov, ktorí tu majú vytvorené špičkové cyklochodníky vytesané priamo do zvislých útesov s výhľadom na vodnú hladinu. Navyše, tunajšie podnebie je natoľko priaznivé, že v tieni zasnežených hôr tu bez problémov dozrievajú citróny, z ktorých domáci vyrábajú fantastické osviežujúce produkty.

Ak sa od jazier vydáte ešte kúsok vyššie na východ, privítajú vás magické Dolomity, ktoré boli vďaka svojej jedinečnej štruktúre vyhlásené za prírodné dedičstvo UNESCO. Vápencové veže, hlboké zelené údolia a sieť turistických trás spájajúcich staré vojenské tunely ponúkajú nekonečné možnosti pre aktívny oddych. Výstup k slávnym trom štítom Tre Cime di Lavaredo, s prenocovaním v útulných vysokohorských chatách známych ako rifugio, kde vám po náročnej túre naservírujú sýtu polentu so syrom a domáce víno, dokonale uzavrie vašu predstavu o zemi, ktorá má skutočne všetko.